Spoznávame Londýn

Autor: Karina Antalová | 4.9.2015 o 14:03 | Karma článku: 3,95 | Prečítané:  474x

Výlet do Londýna s partiou študentov z našej školy, bol jeden z prvých zájazdov, ktoré som si zaplatila zo svojich prvých zarobených koruniek.

  Príchod

  Po príchode do Londýna sme sa ubytovali v hoteli plnom chodieb a izieb, ktorý vyzeral ako mravenisko. Tento hotel sa nachádzal v židovskej štvrti. Bola čistá a veľmi pekná. Hotel bol zariadený jednoducho, nebol to žiadny prepych.
  Po ubytovaní sa, sme vyrazili priamo k slávnemu Big Benu. Prechádzali sme okolo Londýnskeho oka, mnohých krásnych a starých budov. Samozrejme neminuli sme ani preslávené anglické telefónne búdky a dvojposchodové autobusy.
  Keď sme dostali hlad zamierili sme do blízkej kaviarne. Hmýrilo sa to tu ľuďmi a v rade na kávu sme si trochu postáli. Objednala som si latté, ale s platením mi to trvalo trochu dlhšie. V tých librách sa človek vyzná len ťažko.
  Poobede nás sprievodca zaviedol pred Buckinghamský palác (kráľovnú sme žiaľ nestretli), kde sme zakončili náš prvý deň. Po dvadsiatich ôsmych hodinách cesty a vyčerpávajúcej prechádzke Londýnom sme všetci upadli do hlbokého spánku.



Pokračovanie
 
  Ráno sme sa všetci nahrnuli na raňajky. Najedli sme sa do sýtosti a šup šup do autobusu pripravení na ďalší krásny deň. Nanešťastie sme museli dlhšiu chvíľu čakať na opozdencov. V tú noc sa totiž menil čas na zimný a ešte k tomu sa hodiny posúvali aj o hodinu späť kvôli anglickému času.
  Nakoniec sme predsa len vyrazili. Čakal nás výlet metrom, čo nebolo práve najjednoduchšie. Nastúpili sme celkom v pohode, ale prestup bol zložitejší. Rýchle vystúpenie z jedného vozňa do druhého a všade plno ľudí. Poviem vám, že bývať by som tu nechcela.
  Po skvelom zážitku v metre, kde sme boli hlava na hlave sme zamierili do Greenwich parku. Tu to bolo pokojnejšie. Všade zeleň, kľud, sem-tam popred nás prebehla nejaká veverička či v blízkosti pristál holub.
  Nadýchaní „čerstvého“ vzduchu sme sa vybrali do čínskej štvrti SOHO. Trošku sme sa tu poprechádzali, nazreli sme aj do malých obchodíkov a takto pomaly sme sa dostali až na Trafalgartské námestie. Tu sme sa mali rozhodnúť či chceme ísť nakupovať na Oxford Street alebo si ešte pozrieme galériu. Samozrejme ja a moje dve kolegyne sme boli veľké hrdinky a ostali sme v galérií. Milý pán sprievodca nám potom rýchlo vysvetlil ako sa dostaneme na už spomínanú Oxford Street a pobral sa so zvyškom našej skupiny preč. V diaľke sme ešte videli jeho červený dáždniček.
  Každopádne návštevu galérie neľutuje ani jedna z nás. Umenie milujem a pri pozeraní sa na obrazy od svetoznámych aj menej známych autorov zo mňa opadlo akési neviditeľné bremeno a v mojom vnútri nastal pokoj.
  Tak sme prešli celú galériu (vstup bol zadarmo, čo je výhoda väčšiny múzeí a galérií v Anglicku, že sa neplatí za vstup) a zamierili sme na tú vychválenú Oxford Street. Na druhej križovatke sme odbočli doľava ako nám kázal sprievodca. Po dlhšom chodení a blúdení sme sa stále nedostali do nášho cieľa. Museli sme vybrať aj malú mapku, čo sme dosli v prvý deň od sprievodcu.
  „Podľa tejto mapky by sme mali byť na nejakej William Street,“ povedala som. „Ak pôjdeme rovno a doprava dostaneme sa niekde blízko k Oxford Street. Ale tam ďalej na tom dome je napísané, že sme na Henrietta Street. Teraz neviem.“
  „Takže Vilo a Heňa, áno?“ zasmiala sa Domča. „Dúfam, že tí nám pomôžu.“
  „Mohli by sme sa niekoho aj opýtať ,“ navrhla Kika. Nebol to zlý nápad, ale naša znalosť angličtiny nebola a stále nie je na takej dobrej úrovni. No napokon som to skúsila. Pani, ktorá mi pripadala sympatická na moje „Excuse me“ ani nezareagovala. Tak sme tam blúdili a blúdili a nikoho ďalšieho sme neoslovili. Neskôr sme si začali robiť srandu a vystrčila som Domčin dáždniček a kričala ako náš sprievodca: „Nasledujte ma!“
  Po dlhšom čase sme sa neriadili už len našou „mini orientačnou mapkou“, ale objavili sme aj veľkú mapu na stĺpe.
  „Tu píšu, že you are here,“ oznámila Domča a zamýšľala sa ďalej,  „ale kde presne je to here?
  Smiali sme sa ako bláznivé. My tri stratené v Londýne, čo viac si môže človek priať? No neostávalo nám nič iné len kráčať ďalej a niekam sa dostať. Za cieľ sme si dali prísť späť na Trafalgartské námestie, na ktoré sme sa aj nejako dostali, ale akou okľukou. Prešli sme dokonca aj okolo katedrály svätého Pavla, ktorej návšteva bola naplánovaná až na posledný deň.
  Na Trafalgartskom námestí sme stretli nášho sprievodcu a zistili sme, že to jeho chybou sme sa ocitli tam, kde sme nechceli. On totiž myslel tou druhou križovatkou, tú prvú. Aká irónia. Na uspokojenie nám povedal: „A dievčatá vy ste sa nestratili, vy ste predsa vždy vedeli, kde ste.“
   Potom sme sa konečne po správnej ceste vydali aj my na Oxford Street a rýchlo sme niečo pokúpili (suveníry, oblečenie...), pretože nám neostávalo veľa času po našom skvelom výlete. 
  Pri nastupovaní do autobusu si z nás sprievodca robil samozrejme srandu a nezabudol sa o tom zmieniť všetkým ostatným (naše mená však zamlčal).
  Pred našim záverečným programom sme sa ešte zastavili v prírodovednom múzeu. Mali tu naozaj zo všetkého, od praveku až po súčasnosť. Videli sme dinosaury, zvieratá a mohli sme si zvnútra pozrieť ľudské telo. Keď sme vyšli von a čakali na ostatných, vytiahli sme aj vynikajúce domáce škvarkovníky.   Na záver večera sme si vychutnali výhľad z Londýnskeho oka na nočný Londýn.

Koniec   

  Posledné skoré ráno v Londýne sme strávili v dokoch svätej Kataríny. Bolo celkom zima, ale pohľady na lodičky a Temžu boli na nezaplatenie. Prešli sme sa okolo domu Charlesa Dickensa. Z dokov sme sa pobrali k Tower of London a kým niektorí si pochutnávali na typickom anglickom fish and chips, my sme sa vyštverali na Tower Bridge, kde šťastnou náhodou pracovala milá slečna z Česka a s radosťou nám preložila mini dokument, ktorý sa tu premietal. Z najvyššej časti mostu sme si vychutnali posledný výhľad na Temžu a ponáhľali sme sa späť k ostatným a rýchlo sme pokúpili nejaké tie ďalšie suveníry.
  Poludnie sme strávili prechádzkou okolo Globe Theater a návštevou vyššie spomínanej, majestátnej katedrály svätého Pavla. 
  A na záver - autorkou fotiek je Dominika Voletzová, ktorej ďakujem, že mi dovolila ich uverejniť. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?